Splinter Cell Conviction - recenzia

Sam Fisher sa k nám vrátil a za tých desať rokov čo sledujeme jeho osudy nám aj tak trochu zostarol. Pribral nejaký ten polygón a pekne sa zaokrúhlil. Tentokrát ho čaká misia z triedy najťažších, chystá sa totiž zničiť svojho bývalého chlebodarcu a popri tom aj zachrániť prezidenta Spojených štátov.

Nového Sama som vkladal do mechaniky so zmiešanými očakávaniami, o hre sa toho popísalo veľmi veľa a dlho sa odkladala, a tak som nevedel, čo od nej reálne čakať. Splinter Cell je kategóriu sám o sebe, podľa mňa je jediným predstaviteľom skutočnej stealth akcie, aj keď stále som bol presvedčený, že predovšetkým SC 1 a SC 3 boli to pravé orechové.

Splinter Cell Conviction (SCC) sľuboval veľké zmeny, a tak som bol naozaj zvedavý, či to boli zmeny k lepšiemu alebo naopak. Povedal by som, že zvíťazila stredná cesta.

Menu hry je jednoduché a prehľadné, čo Vám hneď udrie do očí, je story mód a online coop a rôzne ďalšie challenge módy. Nakoľko som o hre počul rôzne chýri, predovšetkým čo sa nedostatočnej AI protivníkov týka, rozhodol som sa hrať story mód hneď na najťažšej obtiažnosti „Realistic“. Prvá misia Vás privedie na večernú Maltu, kde si Sam na dôchodku vychutnáva kávičku na letnej terase. Idilka netrvá dlho, v momente ako preberie telefonát od Anny Grimsdottir, veci nadobudnú rýchly spád, ani sa nenazdáte a utekáte nočnými uličkami, predierate sa medzi ľuďmi a tu a tam odpravíte nejakého toho uja. Prvý dojem z hry je veľmi dobrý, ulice mesta sú veľmi pekne prepracované, tutorial je vyriešený skutočne nenútene, a tak Vám neostane nič iné, len s potešením konštatovať, že UBISOFT sa po vydarenom Assasins Creed 2 snáď už natrvalo vrátil na cestu nadpriemerných super-kvalitných titulov. Ukladanie pozície je vymyslené formou chceckpointov, ktoré sú podľa môjho názoru rozmiestnené tak akurát, aby Vám občas tuhla od napätia krv v žilách. Čo sa grafiky týka, tak SCC je určite najlepšie vyzerajúci SC zo všetkých, tiene sú nádherné, po cestách vidieť veľmi realistické olejové škvrny, tváre a mimika postáv sú na veľmi dobrej úrovni. Taktiež animácie postáv sú už štandarne kvalitne spracované, predovšetkým variabilita prostredia stojí za vyzdvihnutie, len pre predstavu spomeniem, zábavný park, Washnigtonov monument, záhradná slávnosť, Biely dom,...skrátka rozmanitosť prostredí je skutočne skvelá.

Veľmi dobre je spracovaná aj interakcia s prostredím, keď pri preskakovaní napr. kancelárskeho stola neočakávajte nehlučné prekonanie prekážky, ale pekne krásne so sebou stiahnete na zem telefón, spisy a ak budete mať šťastie, tak rovno aj celý monitor. Jednu vec však grafickému spracovaniu nemôžem odpustiť, to že počet framov občas klesne pod 30 sa ešte zniesť dá, ale ako päsť na oko na mňa pôsobila misia v Iraku. Spočiatku vyzeralo všetko fajn, aj keď dojem, že nehrám SCC, ale Call of Duty my nebol po chuti. Najhoršie to bolo keď som si priblížil postavy protivníkov, jednoducho absolútne žiadne vytieňovanie, proste veľmi, ale veľmi hrubé spracovanie, a to nehovorím, že v tejto misii nepočítajte, že framy vystúpia nad 25. Iný štýl, iný engine, tu však autori ponechali engine bezo zmeny a na takú dynamickú akciu sa absolútne nehodí, už aj len z toho dôvodu, že Sam, resp. jeho kolega Vic sa pohybuje skôr ako špión a nie ako delta, takže je to všetko dosť kostrbaté a celkovo nechutné. Ak by tu táto misia nebola, mal by som z celej hry podstatne lepší dojem, keďže ostatné misie sú naozaj veľmi pekné. Druhou chybičkou krásy, aj keď veľmi ojedinelou, ale stane sa, je zázračné uviaznutie odhodenej zbrane vo vzduchu v stene, čo len potvrdzuje moje presvedčenie, že hru postihne ešte zopár patchov.

SC vždy vynikal hrateľnosťou, našťastie tu až na zopár detailov je všetko ako má byť. Nové prvky, ako napríklad vytiahnutie nepriateľa cez otvorené okno, použitie najmodernejšieho termovidenia a interaktívny výsluch (ak sa to tak vôbec dá nazvať) hru naozaj oživili. Veľmi dobrým prídavkom je aj možnosť označenia si protivníkov a ich rýchleho zlikvidovania. Rozšírili sa aj možnosti upgradu zbraní a ostatnej výbavy. Strategické prvky sa prehĺbili aj vďaka schopnosti protivníkov identifikovať odkiaľ prišla streľba, resp. kde Vás naposledy zahliadli, pričom toto miesto bude označené akýmsi duchom Sama Fishera a nepriatelia sa budú koncentrovať práve naň, až kým nezistia, že tam nikto nie je a Vy zatiaľ prejdete za ich chrbty. Úroveň AI protivníkov na obtiažnosti „realistic“ je naozaj skvelá a pokiaľ sa ocitnete zoči-voči väčšej skupine nepriateľov, tak si môžete byť istý, že Vás obkľúčia tak, že ani sami nebudete vedieť odkiaľ to schytáte. Naopak, pokiaľ odpravíte na druhý svet väčšiu časť záporákov, tak zostávajúci jeden alebo dvaja pustia do gatí a nepôjdu k Vám, miesto toho sa zabarikádujú a budú na Vás pokrikovať aby ste prišli k nim. Čo mi však trochu chýba je absencia povestnej Samovej roznožky vo vzduchu medzi dvoma múrmi a taktiež nemožnosť odpratať mŕtvolu nepriateľa, čo dosť často narobí problémy. Rovnako som si do konca hry nezvykol na ovládanie a tak trochu som si ho plietol s ovládaním z Call of Duty. Myslím si, že mohlo byť poriešené aj trochu inštinktívnejšie (samozrejme dá sa nakonfigurovať, ale ja som na to príliš lenivý). Ďalšia vec, ktorá bude možno niekomu vadiť je, že samotný Story mód je pomerne krátky a za desať hodín čistého hracieho času by ste ho mali zvládnuť na „realistic“. Hrateľnosť celej hry však do podstatnej miery oživuje dlhý coop story mód a ďalšie módy, ako napr. Hunter mód (nájdi a zlikviduj určený počet protivníkov), Last man standing (to asi nemusím vystvetľovať) a singlové challenge módy. Takže celkovo hra vydá na niečo cez 25 čistých hracích hodín, čo je veľmi slušné. Čo už ale veľmi slušné nie je, je súčasná slabá úroveň on line servrov, inak si totiž neviem vysvetliť ako môže hra pri on line módoch toľko lagovať a o pingu sa ani nevyjadrujem. Verím, že tento problém bude rýchlo odstránený, pretože oberá celú online story hru o veľký kus svojho potenciálu.

Na záver som si nechal zvuky, ktoré sú už ako to štandardne býva na vysokej úrovni. Michael Ironside a James Woods odviedli výbornú robotu, tam niet čo dodať. Zvuky zbraní, vŕzganie podlahy, šušťanie papiera a podobné zvuky vyvolané interakciou s prostredím sú taktiež veľmi kvalitné. Soundtrack je akoby zrkadlom celej hry, to podstatné je absolútne perfektné, ale niektoré menej dôležité hudby mi pripadajú, akoby ich skladal zdrogovaný zlatý retriever.Rovnako aj nahovorenie postáv, všetko je skvelé, až na jeden detail, možno som prehnane kritický, ale pri tak do podrobna premakanej hre, akou SCC chce byť by nemal mať vedec (v hre sa síce objaví len na minútku, aj to len pokiaľ mu to Vy umožníte) vo veku cca 60 rokov hlas ako 20 ročný, pokiaľ je náhodou vykastrovaný, tak sa autorom ospravedlňujem a nepochopil som ich hlbší zámer...

Čo dodať na záver. SCC je skvelá hra, ktorú však degradujú malé chybičky krásy. Najviac mi však prekáža už spomenutý Irak a nestabilita on line hry. Ak sa však povznesieme nad tieto dva problémy, z toho jeden sa určite podarí odstrániť, tak nám vychádza určite titul, ktorý by si žiaden fanúšik Sama Fishera nemal nechať újsť.

Spracovanie a prezentácia

Spracovanie hry, ako aj samotný príbeh a jeho prezentácia sú vynikajúce, menu je totálne jednoduché a prehľadné. Skrátka presne to čo očakávame od UBISOFTu a Toma Clancyho.

90%

Grafika

Grafika je kvalitná, avšak ubíjajú ju niektoré nedostatky, predovšetkým občasný pokles framov, pričom je očividné, že to nie je spôsobené množstvom postáv na obrazovke, pretože často sú momenty, keď je ich aj tri krát viac a hra ide plynule. Od enginu, ktorý je prepracovávaný tak dlhú dobu, by som predovšetkým po tom, ako som videl, čo vyžmýkali z Assasins Creed čakal viac.

83%

Hrateľnosť

Práve pre túto položku si všetci Sama kupujeme, jednoducho jedinečný štýl akcie a neopísateľné napätie. Toto sú atribúty, ktoré robia Splinter Cell výnimočnou hrou. Našťastie pridané novinky hre ešte viac pomohli, takže vyvážia grafické nedosatatky. Jediným negatívom, je možno trochu prikrátky single story mód.

92%

Zvuk a hudba

Tak ako aj grafika, aj tu sa mixujú geniálne sekvencia s menej vydarenými, to mám na mysli hudbu, čo sa samotných efektov v hre týka, tie sú perfektné. Najviac si určite zaslúžia vyzdvihnúť hlášky Sama, ale aj protivníkov, ktoré naozaj stoja za to.

88%

Celkové hodnotenie

Splinter Cell Conviction splnil všetko čo súbil, posunul hru aj žáner o kus ďalej, jediným problémom je, že možno ešte o kúsok ďalej ako si autori predstavovali, a tak hra pôsobí možno trochu príliš fastfoodovsky. Grafické chyby, problémy pri hraní on line a najlepšie na záver...menší bugg, vďaka ktorému som po prejdení story módu nedostal achievment za prejdenie hry...nestane sa to všetkým, ale čo čert nechcel akurát recenzentovi. Z mnohých nových prvkov som nadšený, škoda len tých nedotiahnutých detailov a občasnej na môj vkus až príliš intenzívnej akcie. Jednoducho sa neviem zbaviť akéhosi nepríjemného pocitu, že SCC nevyťažil zo seba maximum, pokiaľ však tieto nedostataky odstránia najbližšie updaty, tak hra bude absolútnou bombou. Momentálne je to však "len" výborný titul, ktorému však k dokonalosti ešte niečo chýba.

88%