Avatar nie je vyslovene zlý, najlepšie ho vystihuje anglický výraz mediocre, čo je ten najpresnejší spôsob ako vyjadriť úplne priezračnú priemernosť. Čo z toho plynie? Osud sprievodných hier k filmom ostáva nezmenený.

Príbeh rozpitvávať nebudem, lebo film už ste hádam videli všetci, každopádne je dosť plytký, čo však nemožno jednoznačne označiť za negatívum, keďže hra sa objavila ešte pred premiérou filmu a prezrádzať tak priveľa nie je veľmi košer. Napriek tomu to ale neznamená, že má byť príbehová linka taká suchopárna, že mi je vlastne jedno čo sa v hre deje a finálna krátka sekvencia ani za tú námahu nestojí.



Zaujímavá je možnosť počas hrania si zvoliť, či sa prikloníte k RDA (Resources Development Administration - proste ľudia), alebo k Na'vi - šmolovia. Hoci Avatar nie je ťažká hra, odporúčam si ju prejsť najprv za RDA, je to tá ľahšia no i nudnejšia varianta. Či už si zvolíte jedných alebo druhých, na ceste príbehom stretnete pár nudných postáv dabovaných ešte nezáživnejšími hlasmi a plytkými replikami. O nič lepšie na tom nie je ani vaša postava.

Hra začína nezaujímavo a podobné tempo si drží do konca (s výnimkou pár svetlých momentov). Prvé otestovanie môjho avatara za mňa spravila animácia a tak sa žiadne vzrúšo nekoná ani tam, kde ho človek už logicky pri prvom kontakte očakával.

Následne sa už po troške pobehovania po prázdnej základni s jednou chodbou a zdrastvovaní s pár ľudmi vydávate do Pandorskej divočiny. Tá možno hýri farbami ale graficky neohúri a dizajnom a obmedzenou slobodou pohybu už vôbec nie. Vlastne mi to celý čas pripomínalo hry, ktoré sa robili v prvej polovici minulej dekády - máte pred sebou mapu s pár spletitými cestičkami, ktoré je treba prejsť a po ceste vykillovať všetko, čo beží vašim smerom. K tomu sa núkajú nejaké tie zbrane a prenášadlá s bizarným ovládaním.



Bojový arzenál závisí od toho, za akú frakciu hráte. RDA má rôzne útočné pušky, brokovnicu, flambovač a v prípade, že dôjde munícia tak pištole, ktoré za vás kričia do sveta "poďte si po mňa, už mám len striekačky s marmeládou". Našťastie munície je takmer vždy dostatok a tak môžete odvážne kropiť. Naproti tomu Na'vi sa viac spolieha na tradičné zabíjatká - okrem luku si užijete melee zbrane, s ktorými je aspoň trochu zábavy - všadeprítomných viperwolfov tak môžete brať na svoj oštep aj po dvoch troch naraz, prípadne z nich narobiť plátky dýkami. Súčasne unesiete len 4 zbrane, no tie sa dajú cez menu obmieňať. Leveling prináša rôzne upgrady brnenia a zbraní.

AI je podľa očakávania priblblé ako ja po rušnom piatku a tak sem tam protivníci bežia na mieste do steny alebo sa radi dobrovoľne vykúpu v salve guliek. Vozidlá a zvery tiež nie sú bez chyby. V prvom rade po ovládanie niektorých z nich si budete musieť zájsť nazrieť do pandorapedie, čo je také mesačné wiki a keď už aj viete čo kedy stláčať, tak sa do toho serie podivná fyzika. Jazda na pakoni tak pripomína skôr vznášadlo, pri humvee nepotrebujete ani vibračný ovládač, lebo všetky otrasy absorbujete zrakom, prípadne sa nájdete zaseknutí v stene alebo nejakej rastline, s ktorej geometriou ste nedopatrením splynuli.

Čo sa schopností týka, tak sa ich nájde zopár užitočných - keď práve do dačoho nekropíte alebo nesekáte, tak sa zdravie regeneruje, v boji ale oceníte healovanie. Keď je toho na vás príliš, príde vhod stamina a trochu si odbehnete bokom chytiť dych, prípadne môžte nakrátko aktivovať kamufláž a natrieť im to rovno pod nosom. Nechýbajú ani špeciálne schopnosti pre jednotlivé rasy - RDA má možnosť bombardovania zo vzduchu a možno sa vám aj zapáči vôňa napalmu hneď zrána, kdežto Na'vi disponuje akýmsi hmyzím útokom.



Samotné misie spočívajú teda vo vyvraždení toho, vyvraždení hentoho, bossov nie je veľa, ale o spestrení nemôže byť reči. Vedľajšie questy sú nudného razenia na štýl zosobneného pédéáčka, kde vás pošlú doniesť takú bylinku, hentakú bylinku, odstreliť jednu vežičku, odstreliť druhú, tretiu vežičku a hláste sa nazad.

Za zmienku stojí ťahová minihra Conquest, ktorá sa nachádza pri každom transportnom portáli (slúžia na urýchlenie premiestňovania sa). Skrz ňu môžete zaberať teritória, získavať nejaké XP, ale tiež sa na celý Conquest môžete rovnako tak i vykašľať a ani to nepocítite.

Multiplayer ponúka hru pre 16 hráčov v módoch deadmatch, CTF, king of the hill etc. Rozloženie síl medzi frakciami je však veľmi nevyrovnané - ako Na'vi môžete svojim oštepom zložiť RDA mariňáka ako pierko a ten zas do Na'vi môže hustiť svojim mechom koľko chce a veľmi mu neublíži.

Spracovanie a prezentácia: Rozhodne bolo viac rečí ako skutkov. Menu je minimalistické, interface dostačujúci. Najväčšou devízou je 3D spracovanie, ktoré si užijeme až na stereoskopických telkách, dovtedy už ale vznikne hromada titulov, ktoré budú túto featurku podporovať a tak tomu nedávam nateraz veľký význam.
50%

Grafika: Podľa ohlasov som čakal niečo lepšie, takto by som grafiku prirovnal k Halo 3. Na to ako ohurujúco mala pôsobiť mi pripadá úplne bežná a ani raz som sa nad ňou nepozastavil.
70%

Hrateľnosť: Repetitívne, ničím prekvapivé; nedomrdané ovládanie prenášadiel; priblblé AI; nudné postavy a dialógy.
40%

Zvuk a hudba: Zvuk občas dosť divný, hudba celkom ujde, nie je však ničím zapamatateľná, ale aspoň neruší.
70%

Celkové hodnotenie: V kocke je hra Avatar len ďalší merchandisingový ťah, ktorý Cameronovi pošteklí konto, no veľa vody v hernom svete nenamúti. Ak by hru k niečomu bundlovali tak poteší, ináč ale kupovať neodporúčam. Radšej si zahrajte znovu niektorú zo svojich obľúbených hier, ktoré ste už dlho nemali v mechanike.
60%



Komentáre: 14