L.A. Noire - recenzia

L.A. Noire....hra, o ktorej sa diskutovalo už dlho pred tým, ako sa dostala do našich X-krabíc. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že L.A. Noire ani neuzrie svetlo sveta. Našťastie sa ľudia z Rockstar rozhodli Team Bondi pomôcť a projekt nadobudol reálny dátum vydania. Spojenie L.A. Noire so značkou Rockstar však okolo hry narobilo viac hypu ako by bolo zdravé a veľa ľudí očakávalo nové GTA zasadené do 40-tych rokov. Tomu nasvedčovali aj dosť protichodné recenzie, takže som sa rozhodol celú hru najskôr poriadne preskúmať, nechať opadnúť dojmy z toho čo som o hre čítal a urobiť si pokiaľ možno čo najmenej ovplyvnený názor inými recenzentmi. Som veľkým fanúšikom kriminálok, a tak som sa na L.A. Noire veľmi tešil. Trochu som sa obával, že to bude viac menej GTA v inom šate, našťastie sa nič podobné nekonalo. Po L.A. sa síce môžete voľne premávať, ale veľa vody v ňom nenamútite.

L.A. Noire je o príbehu, a tak idete v 70% hracieho času od jedného miesta činu, k druhému. Príjemným spestrením je možnosť zapojiť sa do vyšetrovania pouličných zločinov (spolu ich je 40), hľadať tajné autá (mimochodom, niektoré naozaj stoja za to) alebo len tak jazdiť po L.A. a hľadať významné miesta (landmarks). Pre absolútnych masochistov je tu ešte aj možnosť nájsť 50 filmových kotúčov roztrúsených krížom-krážom po meste. Autori si dali poriadne záležať na autentickosti prostredia a vykresliť atmosféru povojnových rokov sa im podarilo naozaj brilantne. Samotné L.A. zrekonštruovali (vraj) takmer navlas prostredníctvom archívnych materiálov a máp. V hre je 95 veľmi kvalitne spracovaných modelov áut, aj keď pri niektorých som si nebol istý, či sa na ulice nedostali o nejakých 10 rokov neskôr, ale čo tam po tom. Ich deštrukčný model je zatiaľ určite najlepší, aký som v hrách typu open world videl. Čo však každému hneď udrie do očí, je neuveriteľný život, ktorý v meste pulzuje. Cesty sú často preplnené autami a chodníky sa hemžia ľuďmi. Tieto detaily si vyžiadali svoju daň v občasnom poklese plynulosti grafiky, ale vzhľadom na rozlohu mesta a nepostrehnuteľné nahrávanie, sú toto drobnosti, ktoré ľahko prehliadnem. Samozrejme atmosféra nemôže byť dokonalá bez dobovej hudby a tu bratia Haleovci odviedli parádny kus roboty a o zvyšok sa postarali spevácke hviezdy tej doby, takže hudobnému podmazu nie je možné nič vytknúť.

L.A. Noire sa snaží hráča vtiahnuť do úlohy detektíva, spôsobom akým to doposiaľ žiadna hra nedokázala. Každý prípad sa začína príchodom na miesto činu, preskúmaním obete a okolia a tým spojeným zaistením dôkazov. Rozhovorom s koronerom (súdnym patológom) a na záver to najstresujúcejšie a najzaujímavejšie...výsluch svedkov. L.A. Noire kladie neskutočný dôraz na rozhovory so svedkami a podozrivými. Ešte nikdy neboli tváre a mimika postáv tak prepracované ako tu. Postavy pôsobia veľmi živo. Vďaka In-house enginu si môžete všimnúť ešte aj pohyb ohryzku na krku. Je len na vás, či si správanie vypočúvaného vysvetlíte správne a dostanete od neho to čo chcete alebo ho neprávom obviníte a pošle vás kade ľahšie. Po tento moment je systém hry priam dokonalý, ale nechápem prečo autori nevyužili túto možnosť nesprávneho dedukovania k rozkošateniu príbehu. Celá hra tak mohla byť hrateľná znovu a znovu. Problém totiž spočíva v tom, že hoci vám vypočúvaný neposkytne potrebné informácie, resp. sa ním necháte oklamať, vždy nájdete nejaký hmatateľný dôkaz, ktorý vás nakoniec dovedie k tomu „správnemu“ záveru. Týmto sa hráč dostáva skôr len do pozície pozorovateľa, ktorý sleduje ako sa celý príbeh pred jeho očami odvíja. Našťastie je to príbeh veľmi zaujímavý s viacerými zvratmi. Určite k tomu prispelo aj to, že autori sa inšpirovali skutočnými zločinmi z tej doby. Vyšetrovanie „Čiernej Dahlie“ je spracované neuveriteľne excelentne a počas jeho finále vás bude mraziť. Pokiaľ by existovala v príbehu väčšia voľnosť, bol by L.A. Noire absolútne neprekonateľný (na súčasné pomery).

Kto od L.A. Noire očakáva množstvo neutíchajúcej akcie, bude sklamaný. Hra sa skôr snaží klásť dôraz na dialógy a hľadanie dôkazov. Samotnej akcie je pomenej, ale stojí za to. Divoké naháňačky na autách po meste, prestrelky a pästné súboje sa nájdu v každej misii. Keďže ich však nie je veľa, nepôsobia samoúčelne a o to viac si ich vychutnáte. Zrejme aj množstvo dialógov spôsobilo, že L.A. Noire je až na 3 DVD. Hrací čas pritom nie je nijako extrémny. Celú hru je možné prejsť za približne 12 hodín, ale v tomto prípade si ju človek určite nevychutná a nepoodhalí ani 50% jej skutočného čara. Na plnohodnotné prjdenie L.A. Noire budete potrebovať približne 20 hodín čistého hracieho času. Dokonale si tak vychutnáte vzostupy a pády detektíva Colea Phelpsa. Príbeh L.A. Noire je natoľko zaujímavý a poukazuje na množstvo problémov povojnových čias, že si ho musí každý vychutnať na vlastnej koži, je škoda o ňom len čítať, preto z neho nebudem nič prezrádzať.

Možno to bol zámer alebo nevydarený krok. Aj keď s ohľadom na posledný prípad detektíva Phelpsa, by som sa skôr prikláňal k zámeru. Jednoducho, nemohol som si na Phelpsa zvyknúť, snažil som sa mu prísť na chuť, ale vždy som sa o ňom dozvedel niečo, čo ho v mojich očiach zhodilo, no a v neposladnom rade mi nebol sympatický ani navonok. Jednoducho na Johna Marstona sa nechytal. L.A. Noire je veľmi čerstvým závanom do herného sveta. Ešte žiadna hra nedokázala s mimikou postáv to, čo L.A. Noire. Rovnako nikomu sa nepodarilo hráča zapojiť do sveta vyšetrovania zločinu tak aktívne (okrem série Police Quest, ale to bolo už veľmi dávno). Trochu ešte rozšíriť prácu s dôkazmi, umožniť viacero variantov príbehu a hneď by sa stratila aj jemná pachuť repetitívnosti, ktorú v ústach určite pri riešení prípadov v tretej štvrtine hry pocítite. Trochu totiž začína hra zbiehať do rutiny a určite jej to neprospieva, našťastie parádne finále to všetko zachráni. Jednoznačne odporúčam každému, kto nemá chuť stále len pobehovať a strieľať. Takúto hru ste totiž ešte nehrali.  

HODNOTENIE:

SPRACOVANIE:

Autentická atmosféra vtiahne hráča do L.A. 40-tych rokov, maximálne ako sa dá. Reálne zločiny a takmer dokonalo zrekonštruované mesto robia z L.A. Noire skutočný umelecký zážitok. 92% 

GRAFIKA:

Absolútnnym vrcholom je mimika postáv podporená in-house enginom. K veľkému plusu patrí aj mesto pulzujúce životom a takmer nebadateľné nahrávanie. Ostatné grafické spracovanie je na mierne nadpriemernej úrovni. Celkový dojem však narúša občasný pokles plynulosti grafiky. 85%

ZVUK:

Hudobnej stránke celej hry nie je čo vytknúť. Haleovci odviedli poctivý kus roboty, ktorú nenásilne dopĺňajú dobové piesne. Nahovorenie postáv je ako sme si už u Rockstaru zvykli taktiež na špičkovej úrovni. Zvuky sú taktiež perfektné, bohužiaľ je hráč často vtiahnutý do deja tak, že si ich ani všetky nevšimne. 95%

HRATEĽNOSŤ:

L.A. Noire vás do svojho sveta vtiahne a nepustí až do momentu, kým ju nemáte dohratú. Spôsob hodnotenia prípadov a motivácia v podobe achievmentov, môžu u niektorých jedincov vyvolať chuť hrať L.A. Noire znova. Celkovo však približne 20 hodín čistého hracieho času poskytuje viac než dosť zábavy, aj keď ku koncu s miernym nádychom rutiny. K predĺženiu zážitku prispel aj sťahovateľný obsah v podobe 5 nových prípadov v cene 800 bodov. 90%

CELKOVÝ DOJEM:

Doposiaľ nevýdaný zážitok. Absolútne nový herný žáner, podfarbený perfektným príbehom. Škoda len striktnej priamočiarosti. Hra by si v tomto smere zaslúžila väčšiu variabilitu. Nápríklad na spôsob Mass Effect. Celkový dojem z L.A. Noire je aj napriek tomuto nedostatku výborný titul, ktorý je povinnosťou pre každého milovníka krimi. 91%